Kým milovníci špargle sa nevedia dočkať jari, keď nadíde sezóna ich obľúbenej zeleniny, znalci koreňov si vychutnajú rovnako zaujímavú lahôdku aj v zimnom období. Presnejšie, k dispozícii majú hneď dva záhradné korene s výnimočnými chuťovými vlastnosťami. Sú to kozia brada pórolistá (Tragopogon porrifolius) a hadomor španielsky (Scorzonera hispanica).
Hadomor
Je to nenáročná trváca bylina s jedlým koreňom, listami i kvetmi. Chutné korene sú na povrchu drsné, tmavohnedé, ale vnútri čisto biele. Zberajú sa koncom prvej sezóny. Kvety, ktoré dopoludnia nádherne voňajú po čokoláde, sú žlté, menej rozšírený je u nás ružový variant.
Už od sedemnásteho storočia zaujal hadomor svoje trvalé miesto v európskej záhrade aj v kuchyni, na čom mal hlavnú zásluhu francúzsky kráľ Ľudovít XIV., prezývaný Kráľ Slnko.
V záhrade aj v kuchyni
Dažďová voda sa v minulosti využívala nielen pri pestovaní záhradných a poľných plodín, ale dokonca aj pri ich kuchynskej úprave. Inak to nebolo ani v prípade čierneho koreňa. V starom holandskom recepte z roku 1797 sa celkom jednoznačne odporúča použiť dažďovú vodu (regenwater).

Korene sa ihneď po očistení nakrájajú na dĺžku palca a ponoria do dažďovej vody, aby sa nezmenila ich farba. Potom sa umyjú a varia v dažďovej vode s kúskom masla, vďaka čomu zostanú krásne biele. Po dvadsiatich minútach sa korene vyberú a poukladajú na taniere.