Tento skoro zabudnutý ovocný druh sa pestuje už asi päťtisíc rokov, napriek tomu sa takmer vytratil z našich záhrad. Našťastie, opäť si nachádza do nich cestu a úspešne sa rozširuje. Stromy mišpule nebývajú napádané chorobami, môžeme ich pestovať ekologicky.
Nenáročná jadrovina
Mišpuľa (Mespilus germanica) bola v nemecky hovoriacich krajinách natoľko rozšírená, že sa tam považovala za pôvodný druh. Pochádza z oblasti malej Ázie, Kaukazu a severného Iránu. Po Európe sa začala šíriť približne pred tritisíc rokmi.
Je to nenáročný opadavý ovocný ker alebo strom, ktorý zaraďujeme medzi jadroviny. Mišpuľa dorastá do výšky tri až päť metrov, je však dobre tvarovateľná a výborne reaguje na rez.
Kultúrne odrody sa štepia do hrušky alebo dule, dobrú afinitu však má i s jarabinou a hlohom, na ktorom údajne dosahuje najchutnejšie plody.
Zaujme tiež veľmi peknými sedem- až dvanásťcentimetrovými listami sviežozelenej farby, ktoré prechádzajú v jeseni do príjemnej žltej, oranžovej až červenej.
(zdroj: PIXABAY)Voľný pestovateľský tvar
Mišpuli vyhovujú južné a stredné polohy. Na pestovanie je nenáročná, tvarovať ju môžeme podobne ako jabloň či hrušku. Dá sa pestovať i v intenzívnych pestovateľských tvaroch, pokiaľ ju však chceme pestovať s cieľom čo najvyššej úrody a máme v záhrade dostatok miesta, tak jej treba dopriať voľnejší pestovateľský tvar.
