Vo voľnej krajine ich už takmer nevidno a v záhradách či sadoch pravdepodobne nie sú vôbec. Ovocné stromy, ktoré vyrástli bez presádzania. Také, ktoré rastú zo semienka, po celý svoj život na jednom mieste.
Nejde pritom o plánky, teda pôvodné druhy ovocných drevín, ale stromy štepené až po tom, ako podpník na trvalom stanovišti dosiahne vhodné parametre. Tento spôsob pestovania bol ako-tak rozšírený v čase, keď po krajine chodili pastieri a hospodári, štepili plánky na medziach, okolo ciest a podobne.
Aj vtedy však bol len doplnkom k bežnejšiemu spôsobu pestovania, teda tomu, že sa strom predpestuje na inom mieste a až následne vysadí na trvalé stanovište.
Prečo z našej krajiny miznú stromy z medzí dnes, je jasné. Ľudí, ktorí poznajú techniky vrúbľovania a očkovania, je pomere málo a najmä štruktúra kultúrnej krajiny je striktne rozdelená podľa toho, akým spôsobom ju človek využíva.
Prečo sa však tento spôsob pestovania nepresadil do súčasnosti a nestal sa alternatívou k prevažujúcemu škôlkovaniu aj pri zakladaní plánovaných výsadieb? Vlastne nevieme. Oba spôsoby prinášajú výhody aj nevýhody (žltou farbou).

V prípade, že máme trochu viac času a poznáme postupy pestovania a množenia drevín, javí sa pestovanie stromov na trvalom stanovišti ako výhodnejšie. Nie všetky plusy a mínusy majú totiž rovnakú váhu.

Napriek tomu je zámerných výsadieb semenných sadov málo. Ak je príčinou „iba“ absentujúca tradícia takéhoto pestovania, je to prekonateľná prekážka.
Dnes sa s nami môžete naučiť postup založenia semenného sadu.
Plán výsadby
Je podobný ako pri zakladaní iných sadov. Určujeme vzdialenosť a vzájomnú priestorovú dispozíciu stromov.
Vzdialenosť vo všeobecnosti určujú pestovateľské podmienky, ovocný druh, rastové vlastnosti podpníka a odrody. Dispozícia stromov môže byť nepravidelná (vidiecke sady a záhrady) alebo, čo je bežnejšie, pravidelná (štvorcová, obdĺžniková, trojuholníková, líniová).