Vo voľnej krajine ich už takmer nevidno a v záhradách či sadoch pravdepodobne nie sú vôbec. Ovocné stromy, ktoré vyrástli bez presádzania. Také, ktoré rastú zo semienka, po celý svoj život na jednom mieste.
Nejde pritom o plánky, teda pôvodné druhy ovocných drevín, ale stromy štepené až po tom, ako podpník na trvalom stanovišti dosiahne vhodné parametre. Tento spôsob pestovania bol ako-tak rozšírený v čase, keď po krajine chodili pastieri a hospodári, štepili plánky na medziach, okolo ciest a podobne.
Aj vtedy však bol len doplnkom k bežnejšiemu spôsobu pestovania, teda tomu, že sa strom predpestuje na inom mieste a až následne vysadí na trvalé stanovište.
Prečo z našej krajiny miznú stromy z medzí dnes, je jasné. Ľudí, ktorí poznajú techniky vrúbľovania a očkovania, je pomere málo a najmä štruktúra kultúrnej krajiny je striktne rozdelená podľa toho, akým spôsobom ju človek využíva.
Prečo sa však tento spôsob pestovania nepresadil do súčasnosti a nestal sa alternatívou k prevažujúcemu škôlkovaniu aj pri zakladaní plánovaných výsadieb? Vlastne nevieme. Oba spôsoby prinášajú výhody aj nevýhody (žltou farbou).
(zdroj: red)V prípade, že máme trochu viac času a poznáme postupy pestovania a množenia drevín, javí sa pestovanie stromov na trvalom stanovišti ako výhodnejšie. Nie všetky plusy a mínusy majú totiž rovnakú váhu.
Ovocné sady musíme zachrániť, nemali by vymrieť Čítajte Napriek tomu je zámerných výsadieb semenných sadov málo. Ak je príčinou „iba“ absentujúca tradícia takéhoto pestovania, je to prekonateľná prekážka.
Dnes sa s nami môžete naučiť postup založenia semenného sadu.
Plán výsadby
Je podobný ako pri zakladaní iných sadov. Určujeme vzdialenosť a vzájomnú priestorovú dispozíciu stromov.
Vzdialenosť vo všeobecnosti určujú pestovateľské podmienky, ovocný druh, rastové vlastnosti podpníka a odrody. Dispozícia stromov môže byť nepravidelná (vidiecke sady a záhrady) alebo, čo je bežnejšie, pravidelná (štvorcová, obdĺžniková, trojuholníková, líniová).
