V zime nič nerastie, vravia si mnohí, no nie je to celkom tak. Jedlé sú lístky pastierskej kapsičky, hluchavky, púpavy, a dokonca niektoré jedlé rastliny aj kvitnú – napríklad hviezdica prostredná či sedmokráska. V Japonsku siedmy deň nového roku zasvätili až siedmim bylinám.
Pred niekoľkými rokmi som sa prechádzal po lese v marci s jednou Japonkou. Odrazu skríkla od radosti: Nazuna! Kokoška pastuší tobolka! – zvolala po česky.
Veľmi ma to prekvapilo, vtedy som ešte nedokázal poriadne rozpoznať pastiersku kapsičku len podľa listovej ružice bez kvetov. Ukázalo sa však, že v Japonsku naozaj tieto rastliny dobre poznajú, zbierajú ich a jedia.
Na Slovensku deti v minulosti tiež bežne jedávali najmä nedozreté zelené trojuholníkové plody kapsičky. Informácie o konzumovaní samotných listov na jar u nás v minulosti síce nemáme, avšak listy pred zakvitnutím sú naozaj vynikajúce a nájdeme ich už veľmi skoro na jar.

Pripomínajú trochu rukolu, ale nie sú horké, skôr sa chuťou ponášajú na žeruchu či kaleráb. Podobne chutia aj ich kvety. Predmetom zberu je aj koreň, môže sa použiť namiesto zázvoru.
Severoamerickí Indiáni zberali semiačka a jedli ich pražené alebo ich sušili a pridávali do múky na placky, jedli aj varené mladé výhonky.

Skvelá liečivka
Kapsička je tiež skvelá liečivka. V našom aj tradičnom čínskom bylinkárstve sa tiež bežne používa, najmä pri krvácaní a hnačkách. Používala sa už v staroveku na rozsiahle spektrum chorôb.
Hipokrates používal pastiersku kapsičku ako bylinku pri liečbe maternice, Dioskorides a Galenus ju používali najmä na pečeň a žlčník, Paracelsus zasa na zastavenie krvácania. Treba však mať na pamäti, že v každom prípade je najsilnejšia čerstvá bylinka. Sušenie, horúca voda či alkohol vraj ničia väčšinu liečivých látok.