Štedrý deň, zvaný tiež Kračún, Hody, Vilija či Dohviezdny večer, bol vždy spojený s pohanskými obyčajmi. Pod obrus dávala gazdiná niekoľko zrniek obilia a drobný peniaz, neskôr i šupiny z ryby.
Po ruke boli tiež suroviny na prípravu jedál, ktoré sa počas večere konzumovali. Jedlá neboli ničím zvláštne, darčeky sa spočiatku dávali koledníkom.
Štedrý večer bol len akýmsi vyvrcholením predvianočného obdobia, ktoré bolo v minulosti popretkávané mágiou a obradmi. Aj Štedrý deň sa spájal s obyčajmi z pohanskej minulosti a je to tak dodnes.
Pohanské zvyky znovu sa rodiaceho Slnka sa postupne čoraz užšie prelínali s kresťanskými oslavami Božieho narodenia.
Pôvodne sa ako sviatok zimného slnovratu a zimy slávil celý december. Ľudia dodržiavali rôzne zvyky a úkony na privolanie slnka, tepla, jari. Súbežne s pôstom a duchovnou obnovou tu mali svoje pevné miesto stridžie dni, robila sa prosperitná i ľúbostná mágia.
(zdroj: Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru)Ako vyzerali prípravy
Všetko muselo byť čisté, domy nanovo vybielené vápnom, podlahy vydrhnuté, okná umyté. Tiež všetka bielizeň sa musela oprať ručne v korytách a vyplákať v studenej vode v potoku. Na Vianoce nemohli šaty visieť na klinci, verilo sa, že by ich majiteľ do roka zomrel. Tiež sa museli všetky požičané veci do Vianoc vrátiť.
Cez sviatky sa už nepracovalo, nesmelo sa šiť, priasť, tkať ani rúbať drevo. Gazdovia si museli prácu nadrobiť, dreva nachystať do zásoby a dobytok musel byť obriadený. Cez Vianoce sa iba kŕmilo a dala sa zvieratám čerstvá voda. Kravám sa do sena zvykol zamiešať strúčik cesnaku alebo cibuľa, aby im bosorky nekradli mlieko.
