Ak by sme zostavili rebríček plodín podľa otužilosti a nenáročnosti na pestovanie, aromatickému paštrnáku by v ňom patrilo umiestnenie na najvyšších priečkach.
Siať ho môžeme pred zimou i po zime. Netreba ho polievať. Nemusíme ho zberať pred mrazmi ani špeciálne skladovať. Vyberať z pôdy sa dá kedykoľvek. Na hriadkach vydrží až do jari. Mráz naň nemá dosah. Naopak, len umocňuje jeho výbornú chuť.
Ako uvádza etnobotanik Wolf-Dieter Storl vo svojom diele Liečivá sila divokých bylín a zeleniny, „od antiky až po 17. storočie sa medzi paštrnákom, karotkou, petržlenom a potočníkom (Sium sisarum) a ďalšími druhmi koreňovej zeleniny príliš nerozlišovalo… ,paštrnák´ znamená ,vykopaný koreň´ alebo ,vyhrabaný koreň´ (lat. pastinare – vykopať, vyhrabať; pastinum – vidlovitý nástroj na vyhrabávanie či vykopávanie).“
A predsa nám viacero indícií dovoľuje predpokladať, že história pestovania, kultivovania či zberania je spomedzi koreňovej zeleniny práve pri paštrnáku najstaršia a najbohatšia.
Jeho poľné pestovanie bolo rozšírené u Keltov, Germánov, zrejme aj u Rimanov a určite ho poznali aj Slovania. Slovania doceňovali jeho liečivé účinky – napríklad aj pri liečbe vtedy veľmi rozšírenej tuberkulózy.

Korene, listy aj semená
Ide o dvojročnú rastlinu, hojne rozšírenú aj v našich lúčnych spoločenstvách. Nedá sa vystopovať, kde a kedy sa oddelila kultivovaná podoba paštrnáka od tej divokej, a kedy zase dochádzalo k splaneniu, pretože ich semienka sú na nerozoznanie rovnaké.

Vieme však naisto, že semienka tejto koreňovej zeleniny boli neskôr privezené do Ameriky aj Austrálie, kde došlo opätovne k jej splaneniu.
Aj keď v historických dobách poznali ľudia užitočnosť celej rastliny – teda aj lístkov a semien, pestuje sa najmä pre koreň: „passtrnak je korene dluheho, pobelaweho yak petružel, ale hrubssyho,“ uvádza písomná zmienka zo 17. storočia.
Niekedy z konca 16. storočia máme u nás doložené pestovanie mrkvy, ktorá sa potom v 17. a 18. storočí už bežne pestovala popri paštrnáku: „semena zrostlin gako gsu zlta repa, pasternak, spinat možeš na ozim syat do pohnogeneg zemi“.