Naprávajú chyby, ktoré ľudia spravili na ostrove zlata

Ostrov zlata znovu ožil. Aj vďaka živým kosačkám a trusu. Na ostrove znova hniezdi vzácny dudok a v sprietočnenom ramene sa neresia ryby. Príroda rýchlo nachádza cestu späť.

Kedysi zlato, dnes pasienky a príroda

Kedysi bolo hlavným bohatstvom tohto kraja zlato, ktoré sa tu ryžovalo. Aj keď aj dnes si záujemcovia môžu v piesku z brehu Dunaja vyryžovať pár zlatiniek, hlavným dôvodom, prečo sa oplatí navštíviť Veľkolélsky ostrov pri Komárne, sú jeho obnovené pasienky a unikátna príroda.

Len v nedávnej minulosti hrozila záhuba ostrovu, ktorý vďačil za svoj malebný ráz s lúkami so vzácnou faunou a flórou pravidelnému spásaniu a koseniu. Po reguláciách Veľkolélskeho ramena v 80. rokoch minulého storočia a jeho odrezaní od hlavného toku Dunaja sa z neho začal vytrácať život.

Lúky, na ktorých sa prestal pásť dobytok, začali zarastať burinou a inváznymi rastlinami. Vysoká vegetácia už nebola vhodná pre tie vtáčie druhy, ktoré sa potrebujú pri hniezdení alebo zbere potravy pohybovať po zemi a z ostrova sa vytratili.

(zdroj: archív)

Zložiť skladačku prírody

Iniciatívy sa, našťastie, chopili ochranári z neziskovej organizácie Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ). Časť pozemkov kúpili a ďalšie si zobrali do dlhodobého prenájmu.

Dnes obhospodarujú všetky lúky a pasienky a časť lesa spolu väčšiu časť ostrova.

Na ostrov vrátili tradičný spôsob hospodárenia v súlade s prírodou a v spolupráci so štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba v roku 2014 sprietočnili rameno. Vytvorili tak podmienky na obnovu pôvodných lužných lesov a mokradí a návrat pôvodných druhov.

„Na to, aby ste niektoré druhy prinavrátili do krajiny, musíte zložiť celú skladačku,“ vysvetľuje Andrea Froncová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

Dudok sa vracia

Dnes sa na lúkach ostrova opäť pasú kone, kravy, ovce a kozy. Keďže každé zviera spása trávu inak a majú tiež rozdielny trus, vytvárajú tak podmienky pre život a rozmnožovanie rozdielnych druhov hmyzu.

Ten zas na seba viaže rozdielne druhy vtákov.

Vďaka obnove biodiverzity sa na ostrov vracajú pôvodné, ale dnes už vzácne druhy, ako napríklad plamienok celistvolistý alebo dudok. Zatiaľ majú zdokumentovaný jeden hniezdiaci pár. S dobrovoľníkmi už pre ďalšie vyrobili a osadili búdky.

„Dudok sa vracia, lebo tu nachádza dosť potravy. Najviac si pochutnáva na larvách, ktoré vyberá priamo z trusu pasúcich sa zvierat,“ vysvetľuje Froncová a ukazuje trus popretkávaný chodbičkami po larvách.

Ale na to, aby sa v truse darilo hmyzu, dobytok nesmie byť dopovaný antibiotikami a odčervovacími látkami. Inak hmyz v ňom neprežije.

(zdroj: AdobeStock)

Stepný dobytok a dva vodné byvoly

Ochranári na ostrov vrátili maďarský stepný dobytok, ktorý sa v tejto oblasti pôvodne pásol, ako aj pôvodné slovenské plemeno koní – huculy.

Dva vodné byvoly, plemeno pôvodne z Ázie, udržiavajú brehy Veľkolélskeho ramena v patričnej kondícii.

O dobytok, ako aj ekofarmu, ktorá sa nachádza kúsok za hrádzou pri ostrove, sa starajú miestni.

Na úsekoch, na ktorých hospodária, ochranári vysádzajú pôvodné druhy stromov ako topoľ biely a čierny a nahrádzajú tak šľachtené topole.

(zdroj: archív)

„Pôvodné druhy topoľov sa od tých šľachtených odlišujú tým, že majú stabilnejšie koruny a umožňujú hniezdiť v nich aj veľkým druhom vtákov,“ hovorí Froncová.

Lúkam kraľujú majestátne solitérne duby. Ich vek odhadujú na 300 až 400 rokov.
„Keďže majú vďaka pastve dostatok slnečného žiarenia, mohli svoje koruny rozkošatiť takto do strán,“ hovorí Froncová.

Súvisiaci článok Posledný zvyšok krajiny, aká bola kedysi všade pri Dunaji Čítajte 

Hviezdou všetkých kalendárov, ktoré BROZ vydáva, je dub z lúky, na ktorej sa v roku 1986 natáčal film Mahuliena, zlatá panna.

Podľa toho pomenovali aj most cez Veľkolélske rameno postavený v roku 2015 - Mahulienin most.

Ožívajú aj hlavové vŕby

Systematickej obnovy a ošetrenia sa dočkali aj staré hlavové vŕby, ktoré sú ďalšou typickou črtou ostrova.

V minulosti ľudia cieleným orezávaním vŕb „na hlavu“ získavali palivové drevo a prúty na výrobu košíkov. Takto jej predĺžili životnosť a vŕba prirodzene zbútľavela.

Andrea Froncová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) (zdroj: archív)

„Tým, že vŕba je vyživovaná tesne pod kôrou, celý stred kmeňa môže spráchnivieť a stať sa tak domovom pre množstvo živočíchov a hmyzu. Stromu to vôbec neprekáža,“ vysvetľuje Andrea Froncová.

Hlavové vŕby však potrebujú starostlivosť ľudí.

Ak sa prestane s ich pravidelným orezávaním, ich duté kmene sa rozlomia pod ťarchou príliš hrubých konárov a celý strom postupne odumrie.

„Vŕby znovu orezávame. Aj keď teraz hlavným dôvodom nie je získanie dreva a prútov ako v minulosti, ale zachovanie života v ich dutinách,“ hovorí Andrea Froncová.

Preč so spevnením brehov

Na južnej strane, kde ostrov obmýva Dunaj, vodohospodári v minulosti brehy obložili veľkými kameňmi.

Súvisiaci článok Považovali ho za škodcu, syseľ sa však na poliach obilím nekŕmi Čítajte 

Toto spevnenie malo brániť erózii brehov, ale niektoré druhy vtákov, najmä kedysi bežná brehuľa hnedá, tak prišli o hniezdiská.

„Na približne osemdesiatich metroch sa už brehové spevnenie odstránilo.
S vodohospodármi máme dohodu na odstránení aj zvyšného spevnenia. Na obnovených kolmých brehoch a štrkových laviciach tak budú môcť znova hniezdiť rôzne druhy vtákov, napríklad aj náš najpestrejší vták včelárik zlatý,“ dodáva Froncová.

Po odstránení kamenného spevnenia na južnej strane ostrova tu budú môcť znova hniezdiť rôzne druhy, napríklad aj náš najpestrejší vták včelárik zlatý. (zdroj: AdobeStock)

Čo sa dá na ostrove robiť

Po hrádzi na dunajskom brehu popri ostrove vedie Riečna cyklotrasa EuroVelo 6. Od roku 2017 môžu cyklisti a iní návštevníci prespať v miestnom kempe vo Veľkom Léli. BROZ ho vybudoval s prispením grantového programu Dunajského fondu. Z jeho grantovej schémy získali tiež peniaze na osadenie pontónu.

„Plánujeme ho osadiť do zátočiny pri Mahulieninom moste do konca októbra,“ hovorí Andrea Froncová. Majú nakúpené kanojky, ktoré by chceli využívať počas exkurzií po ostrove. Pre bahnité brehy je však v súčasnosti nastupovanie do lodí nie veľmi príjemné. Pontón by v budúcnosti mohli využívať aj vodáci, ktorí splavujú hlavný tok Dunaja.

Na južnej strane ostrova obmývanej Dunajom vodohospodári v minulosti obložili brehy veľkými kameňmi. Niektoré druhy vtákov ako brehuľa hnedá tak prišli o hniezdiská. (zdroj: archív)

Okrem člnkovania si návštevníci môžu na ostrove zarybárčiť či pozorovať vtáky, požičať si bicykle, okúpať sa v Dunaji alebo si zajazdiť na koňoch.

V lete sa tu organizujú jazdecké tábory. Miestna ekofarma ponúka školám zážitkové prírodovedecké exkurzie.

Plánov, ako zveľadiť ostrov, majú ochranári veľa. V bývalej sýpke už otvorili výstavu o dunajských biotopoch a chcú tu ešte vybudovať informačné centrum. Časom by tu chceli vybudovať ekocetrum a vytvoriť podmienky na udržateľný turizmus.

Veľkolélsky ostrov je jeden z najväčších ostrovov na našom úseku Dunaja. Je dlhý takmer 3900 metrov a v miestach, kde je najširší, dosahuje 950 metrov. (zdroj: archív)