Je to výzva, ktorú možno pokoriť na desiatky spôsobov. Ak však ide o starootcovský dom, drevenicu alebo tradičnú vidiecku zástavbu, žiada sa viac ako len funkčnosť. O tom, že pevný chodníček pod nohami je lepší ako rozblatená cestička, niet pochýb.
Aby chodník ladil s okolím, nemôžete na zem položiť zámkovú dlažbu, betónové prefabrikáty alebo presne formované tvárnice. Nezostáva vám nič iné, iba siahnuť po starých gazdovských postupoch, pri ktorých sa chodníky i schody rodia zo skál, štrku a murárskeho spojiva.
Bez príprav nákupy nerobte
Dajte svojej výzve konkrétnu podobu a vymedzte ju v priestore čo najpresnejšie. Vezmite kolíky, rozmerajte ich polohu, nabite ich do zeme a celý priestor vymedzte špagátom. Hoci sa zdá, že ide o zbytočnú prácu, je to tá najlepšia príprava, akú môžete spraviť.
Presvedčíte sa o tom už pri čistení priestoru. Tam, kde je na začiatku iba vyšliapaná hlina, tráva a burina, žiada sa, aby ste terén vyčistili a zrovnali. Chodník zo skál musí mať hrúbku aspoň desať centimetrov, takže ak nechcete rásť v teréne do výšky, musíte sa zanoriť pod terén.
Iné je to na miestach, kde už sú torzá popraskaných chodníkov a schodísk. Odstrániť musíte všetko, čo sa vekmi uvoľnilo a stalo nestabilným. Každý kus, ktorý sa hýbe pod nohami alebo kruší pod ťukaním kladiva, musí ísť preč.
Vyvezte stavebný odpad z dvora, poriadne ušliapte a uvalcujete obnaženú zeminu a nechajte si celý projekt prejsť hlavou. Ešte stále máte čas na to, aby ste upravili šírky a trasy.

Skaly, štrk, cement, vápno
I s jednoduchými gazdovskými počtami prídete na to, koľko plochých skál, štrku a spojiva budete na prácu potrebovať. Poobzerajte sa u susedov, porozprávajte sa s pamätníkmi a možno zistíte, že prírodné zdroje máte na dosah ruky. Ľahko sa vydáte na cestičky dávnych staviteľov, ktorí tiež pracovali s tým, čo bolo dostupné.

Ploché skaly nemusia byť hrubšie ako štyri centimetre, naosievanému štrku svedčí najväčšmi frakcia 4 – 8 milimetrov. Len po cement a vápno budete musieť zájsť do stavebnín. Nezabúdajte na to, že je veľký rozdiel medzi chodníkom pod holým nebom a tým, ktorý je pod strechou na podstienku.
Pod ochranou strechy môžete pracovať i s tabuľami pieskovca či bridlice a vápennou maltou. Nepodľahnú skaze, pretože v nich nebude zamŕzať voda a sneh. Pod otvorené nebo zasa patrí cementová malta a trvácny kameň. Tak vydrží vaša práca najdlhšie.
Maltu namiešate i vo fúriku
Zabudnite na miešačku a ušetrite sa náhlenia. Ak máte iba jediného pomocníka na podávanie a vozenie, maltu namiešate i vo fúriku alebo na plechu. Polosuchú a sypkú, aby ustupovala pred údermi gumového kladiva a po zatuhnutí prepúšťala vodu.

Na jeden diel vápna alebo cementu počítajte s tromi až štyrmi dielmi jemného štrku frakcie 4 – 8 milimetrov. Je iba na vás, či budete merať objem na vedrá, alebo lopaty. Isté však je, že suchú zmes treba poriadne premiešať hrabľami a lopatou a až na záver pridať primerané množstvo vody krhlou s kropiacou ružicou.

Voda sa musí vsiaknuť dnu natoľko, aby zamiešaná a navlhčená zmes bola stále smädná. Tak sa vám s ňou bude pracovať najlepšie.
S výstuhou i bez nej
Šnúrky sú natiahnuté, výkopy dokončené, zem je utlačená a zvyšky starých chodníkov sú očistené a navlhčené. Čím začať? Kým položíte na zem prvú lopatu malty, rozhodnite sa, či chcete použiť na stuženie rohož, alebo pletivo.
Nevyčarujú vám zázračnú pevnosť liateho betónu pod kolesá nákladného automobilu. Ak však budujete úzky chodníček na podklade piesčitej zeme, zabránia tomu, aby sa predčasne opotreboval.

Položte na zem prvú lopatu malty, pridajte druhú a postupne objavíte pracovný rytmus. Do naloženej, pod jemným sklonom vyspádovanej malty ukladáte mokré skaly a nabíjate ich gumovým kladivom tak, aby vytvorili pomyslenú rovinu. Sklon vždy smeruje od budov smerom dolu svahom, hoci ilúziou má byť dokonalá rovina.

Prvý meter práce vám prezradí, ako na tom ste. Pochopíte dynamiku malty. Všimnete si, ako sa jej otvorené póry sťahujú, ak kameň pod údermi kladiva klesá nadol. Vyskúšate si aj zahladzovanie strán a dopĺňanie malty do škár medzi skaly. A ak príde na čistotu práce, pustíte sa aj do stierania prebytkov.
Nechajte koniec prvého metra nerovnomerný a strapatý, pozorne prezrite svoj doterajší počin a ak je všetko, ako sa patrí, pokračujte do úmoru. Aby práca vyzrela, potrebuje opakovaný prísun vlahy a čas. Polievajte, zakrývajte fóliou, čakajte.
Bez obruby
Gazdovským chodníkom nesvedčia obruby. Exponované bočné plochy možno upraviť dvomi spôsobmi. Zvyčajne na lemoch vrstvíte malé úlomky skál do dvoch či troch vrstiev, aby pôsobili výzorom sendviča. Tak sa to zvyčajne robí na podstienkoch.

V teréne hliny a trávy okraje iba zahladíte murárskou lyžicou a veľkým štetcom, aby vyzerali prirodzene, oblo a strácali sa v neviditeľnej línii. Vyhnite sa ostrým hranám, všetko je predsa oblé, akoby príroda zapracovala na malte svojou eróziou.

Schody žiadajú kumšt
Stupeň schodiska do verandy či vstupných dvier by mal byť pre pohodlie hlboký 32 centimetrov, pre výšku stupňa je ideálom 16 centimetrov. Rozmerajte prevýšenie, rozkreslite si ho na papieri a navrhnite geometriu tak, aby ste sa od štandardu odchýlili čo najmenej.
Ako sa robia schody, keď už sú chodníky hotové? Z dosák si zbijete formu navlas podobnú tej pre liaty betón a stupne vybudujete z výplňových skál, malty a nášľapných kameňov tak, aby sa čo najväčšmi podobali chodníku.
Buďte pozorní pri ukladaní výplňových kameňov, aby sa nedotýkali drevenej formy. Inak sa po jej odstránení ukážu na bočných, pohľadových plochách.
