Jesenné mesiace október a november sú obdobím zberu koreňovej zeleniny. Popri petržlene, zeleri, paštrnáku a ďalšej koreňovej zelenine zberáme aj mrkvu. V tomto diele nášho seriálu venovanému domáckemu semenárstvu sa pozrime na zásady, ako správne postupovať pri zbere a výbere mrkvy na osivo.
So zberom na prezimovanie mrkvy ako dvojročnej rastliny na semeno sa netreba ponáhľať. Mrkva znesie aj slabšie mrazíky a neskorší zber skráti čas nutný na prezimovanie, ktoré môže byť problematické z hľadiska skladových chorôb. Aj pivnica je už neskôr chladnejšia a mrkvovým koreňom v takejto studenej pivnici bude lepšie ako v teplej – začiatkom jesene býva ešte vyhriata a kde-tu začnú mrkve znovu pučať nové lístky.
Prečo letný výsev
Na prezimovanie sa mrkva seje o niečo neskôr ako na konzumné účely. Podľa odrody a polohy v júni alebo dokonca až júli a to napríklad aj po predchádzajúcej kultúre, ako následná plodina. Ak by sme ju na semeno siali už na jar ako mrkvu určenú na konzumáciu, budú jej korene na jeseň príliš veľké, prerastené.
Takéto korene majú síce veľké rozmery, ale ľahko praskajú a napádajú ich choroby. Preto je lepšie mať budúce semenné rastliny azda o niečo menšie, ale zato zdravé. Pri letných výsevoch, keď je často sucho, je dôležité, aby mrkva vzišla – potom už malé rastlinky prekonajú aj sucho.
Korene na semeno majú byť rovné, pekne vyvinuté, bez rozvetvenia. (zdroj: Autor a archív Gengelu)Mrkvu pestujeme v Gengeli v druhej trati, priamo ju nehnojíme. Predpokladom úspechu je včasné vyjednotenie, aby boli korene pekne vyvinuté, nie „myšacie chvostíky“ z nejednoteného, hustého výsevu. Nevyhnutná je okopávka a odburinenie, pretože spočiatku sú mrkvičky malé a slabé a silnej burine nemôžu konkurovať.
