Marcela Nemcová a Anna Balková sú farmárky. Okrem toho, že sa starajú o svoje farmy, venujú veľa času a energie tomu, aby prepájali a motivovali ostatných malých farmárov na predávanie produktov zo svojich hospodárstiev. Bojujú tiež za zlepšenie legislatívy a zjednodušenie podmienok pre takýto predaj na Slovensku.
Prečo ste sa začali venovať téme predaja z dvora?
Marcela Nemcová (MN): Pretože sme farmárky. Boli sme nútené začať sa hrabať v legislatíve. My s manželom pestujeme ovocie a zistili sme, že ako surovina je pre nás nepredajné, podmienky sú dokonca až likvidačné. Ale vieme prežiť tak, že ho predávame z dvora – spracované.
Anna Balková (AB): To isté sa týka aj mňa. Na našej farme sa sústreďujeme na živočíšnu produkciu, ktorú sa tiež snažíme nejako predávať. Keď sa surovina spracuje, vytvárame tým jej pridanú hodnotu.
Aká je v súčasnosti na Slovensku situácia s predajom z dvora?
MN: Veľa ľudí má stále strach ísť do nejakého predaja.
AB: Za to, že sa ľudia boja, môže aj legislatíva a samotní kontrolóri, ktorí vydávajú vlastné vnútorné nariadenia a smernice, cez ktoré sa poľnohospodári nevedia dostať. Avšak nie vždy všetko, čo kontrolór povie, je pravda. A práve preto robíme stretnutia s ľuďmi, kde si vieme navzájom poradiť a vymeniť kontakty.
Marcela Nemcová a Anna Balková
sú farmárky zo Štiavnických vrchov. Obe hospodária ohľaduplne k prírode a životnému prostrediu a produkty zo svojich fariem predávajú. Snažia sa o prepájanie podobne zmýšľajúcich ľudí a o zlepšovanie podmienok predaja na Slovensku.
Marcela žije na farme Na háji v Devičanoch. S manželom tu pestujú ovocie, zeleninu a liečivé rastliny, chovajú ovce a spracovávajú vlnu.
Anna s manželom sa starajú o hospodárstvo na Majeri za vrchom. Sú vlastníkmi rodinnej farmy, kde chovajú desiatky kôz, svíň, oviec či koní spolu so psami, mačkami a sliepkami.
Ako je súčasná legislatíva naklonená predaju z dvora?
AB: Rastlinná produkcia je celkom dobre nastavená a funguje. V nej sa vedia producenti celkom dobre hýbať. Čo sa však týka živočíšnej produkcie, tak tá je prísna. Chýba jej trochu zvoľnený režim, aký majú iné štáty.
Na všetko musia byť prevádzkárne, farmár musí byť podnikateľ a má preto aj odvodovú povinnosť a daňové zaťaženie.
Tým, že farmári musia splniť všetky kritériá, ktoré sú na nich kladené, veľmi ťažko prežívajú. Stojí ich to veľmi veľa času, energie a peňazí. Preto táto produkcia často ostáva v sivej ekonomike. Ale je to len preto, že tvorcovia zákonov si neuvedomujú, že farmári chcú svoju prácu robiť poctivo. A že najlepšia kontrola pre producenta by bola predsa kvalita samotného výrobku. Ak syr nebude dobrý, druhýkrát ho už nik nekúpi.
V záujme producentov je tiež dobrá hygiena, veď aj oni chcú ponúkať celoročne dobré a bezchybné výrobky. Možno by sa mali niektoré veci nechať na samotných producentov a na kontrolu zo strany trhu. Ten je pre nás najlepšou kontrolou.
Marcela Nemcová (vľavo) a Anna Balková. Farmárky, ktoré sa nevzdávajú. (zdroj: A.Uherková)Od roku 2016 platí novela zákona o predaji z dvora, ktorá malým farmárom umožňuje predaj spracovaných produktov rastlinného pôvodu. Uľahčilo to situáciu?
AB: Rastlinné produkty sa môžu na základe tejto novely predávať bez prevádzkarne. Predtým bolo možné predávať len čerstvé ovocie, ale na spracované produkty, ako sú mušty alebo lekváre, či detské výživy, bolo treba mať prevádzkareň. Dnes už ju mať netreba. Zákon zároveň určuje limitné množstvá, ktoré sa môžu predávať. To však platí len na rastlinnú, nie na živočíšnu produkciu.
Debničky sú na vzostupe, pomáhajú farmárom i regiónom (rozhovor) Čítajte Takže keby niekto chcel predávať z dvora, aké kroky musí podniknúť?
MN: Základom je registrovať sa na regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Predávané výrobky musia byť tiež riadne označené. Na etikete majú byť údaje – čo to je, kto to vyrobil, číslo, ktoré úrad pridelí, dátum spotreby a zloženie.
A človek môže predávať.
AB: Áno. Môže predávať z domu, teda z dvora, na trhovisku, v maloobchodnej prevádzkarni a dokonca aj do škôlok či reštaurácií. Všeobecne platí, že to musí byť do dvoch hodín dojazdu od okresného mesta.
MN: Okrem toho treba viesť evidenciu predaja. Ak predajca prekročí istú sumu, podlieha predaj aj zdaneniu. Všetky informácie sa dajú nájsť v nariadení vlády 360/2011 Z. z. Tam sú dané aj množstvá, ktoré musí predajca pri predaji dodržať.
Momentálne sa rozbieha najmä webstránka Lokálny trh, kde pribúdajú aj tí, čo predávajú z dvora. (zdroj: AdobeStock)A čo kontroly? Tie môžu byť pre ľudí postrachom.
AB: Spomínaná regionálna veterinárna a potravinová správa farmárov, čo predávajú, môže vyzvať, aby predložili evidenciu, ktorú sú povinní viesť. V nej je zapísané, čo vypestovali, spracovali, predali. Tiež ich môže osloviť daňový úrad, ak má podozrenie, že podnikajú neoficiálne, najmä pokiaľ ide o predaj väčšieho množstva produktov nad rámec zákona. Vtedy treba zvážiť zo strany farmárov podnikateľskú činnosť, zahŕňajúcu pridelenie IČO, používane registračnej pokladnice či odvod daní. Sám farmár si však musí zvážiť, či sa mu to oplatí.
