Aj dnes u nás nachádzame lokality, kde úpravy krajiny znamenali smerovanie k jej zachovaniu v duchu kultúrnych tradícií i s ohľadom na charakter prírodných podmienok. O trvalom mieste ovocného stromu v našej kultúre svedčia dochované piesne, zvykoslovie, povery, ako aj mnohé vynikajúce básne a diela výtvarného umenia.
Ovocinárstvo sa za posledných zhruba päť storočí stalo neoddeliteľnou a prirodzenou súčasťou života ľudí. Do dnešných dní sa zachovali mnohé odrody, ako aj staré stromy, ktoré sú odkazom našich predkov.
Vďaka vnímaniu prírodných zákonitostí obyčajnými ľuďmi, ale i z dôvodu obmedzeného technického rozvoja rázovitých častí Slovenska boli zásahy do krajiny miestami citlivejšie, menej intenzívne, s minimálnou snahou o pretvorenie krajiny.
Preto i dnes nachádzame lokality, kde úpravy krajiny znamenali smerovanie k jej zachovaniu v duchu kultúrnych tradícií i s ohľadom na charakter prírodných podmienok.
Práve tieto časti Slovenska sú dnes najvýznamnejšie aj z pohľadu zachovania genofondu ovocných drevín. Sú to oblasti, kde stupeň pretvorenia krajiny dosahoval len menšie priestorové mierky, teda kde mal ľudský rozmer. Tento vzťah medzi človekom a krajinou sa bežne zovšeobecňuje ako spolupráca s prírodou a vznik ovocných odrôd je jej súčasťou.
Ladislav Mednyánszky: Kvitnúci strom, 1900 až 1919. (zdroj: www.webumenia.sk)Azda vnímame ovocné stromy v prvom rade účelovo. Prostredníctvom ich plodov a ich pestrých produktov. V druhom rade tiež vďaka mnohým dôležitým funkciám, ktoré majú všetky dreviny a vďaka ktorým je život na zemi v dnešnej podobe možný.
Z ktorých častí sveta prišli do našich záhrad ovocné stromy? Čítajte Možno menej si uvedomujeme, aký význam mali a do istej miery aj stále majú v našej kultúre, v tom, ako prenikli do heraldiky, ľudovej tvorivosti, symboliky. Sú súčasťou mnohých obradov a tradícií. Vyberáme aspoň niektoré z nich.
