Na kôre starých stromov a kríkov prevláda sivá farba, niekedy s nádychom do hneda. Nie je to inak ani pri vŕbe, najbežnejšom domácom materiáli na pletenie.
Ak si však prezrieme mladé jednoročné prírastky dreva, tam sa farebná škála rozširuje.
Veľmi zreteľne to vidieť na košikárskych vŕbach, ktoré sa každý rok zrezávajú, čím sa strom, ale väčšinou ker, motivuje na opätovné vyháňanie nových dlhých štíhlych, a hlavne farebných šľahúňov.
Košikári v podstate používajú iba takéto jednoročné výhonky – prúty, ktoré narastú od jari do jesene. Na kvalitných vŕbach sú bez postranných vetvičiek a tie, ak sú ešte aj ohybné, výborne poslúžia na pletenie.
Ešte prednedávnom sa na ušľachtilejšie výrobky používalo iba lúpané prútie, ktoré malo buď prirodzenú maslovobielu, alebo hnedastočervenú farbu, ktorú získalo pri varení od farbiva v kôre.
Jednoduché výrobky na hrubú prácu bývali výhradne z prútia, v ktorého kôre dominuje hnedá, sivohnedá a sivozelená farba.
Ja osobne som spočiatku často pletával s vareným lúpaným prútím, ktoré sa mi podarilo kúpiť v zahraničí alebo mi ho venoval kamarát košikár Ján Zeman.
Rôzne kombinácie uralky s amerikanou. (zdroj: Autor)Rád som mal, pre jej farebnosť, varenú tzv. uralku, čiže odrodu Salix purpurea uralensis, lebo nebola taká červená ako veľmi rozšírená vŕba amerikana (Salix americana), dostupná v Maďarsku alebo Poľsku.
Používaním oboch, ak človek plietol s amerikanou striedmo, sa však dali dosiahnuť príjemné farebné kombinácie. Takisto som však obľuboval prácu s lúpaným prútím v prírodnej farbe, tzv. miazgovaným.
Je veľa košikárov, ktorí farebnú súhru neveľmi ovládajú, ale sú i takí, ktorí to s ňou vedia virtuózne. Mnohí sa snažia zaujať čo najkrikľavejšími kombináciami prútia, ale nájdu sa aj takí, ktorí vedia, že menej je niekedy viac a s farbami narábajú obozretne.
Košikárske vŕby vo Whittondeane v prútniku košikár- skej skupiny Northumbria. Vľavo odroda Norbury, vpra- vo Dicky Meadows a vzadu vľavo Green Dicks. (zdroj: ALAN WINLOW, NORTHUMBERLAND, VEĽKÁ BRITÁNIA)Nelúpané prútie dáva veľa možností
Prútie v prirodzenom stave ponúka oveľa väčšie spektrum farieb, než keď je olúpané. Kôra je biologicky aktívny prvok, v teple, vo vlhku a na svetle sa správa rôzne.
Je v tom i veľká dávka nepredvídateľnosti, takže krotiť farebnosť výrobkov z nelúpaného prútia je doslova umenie.
Prútie jednotlivých druhov vŕb má svoje charakteristické sfarbenie, ale to variuje a niekedy veľmi výrazne, v závislosti od stanovišťa a druhu pôdy. Jej chemické a biologické zloženie mení vyfarbovanie prútov.
