Sortiment drevín, ktorých plody v súčasnosti považujeme za jedlé, je podstatne iný ako pred niekoľkými storočiami. Dnes už chýbajú recepty na spracovanie žaluďov či bukvíc, z iných drevín si už málokto spomenie na hloh, jarabinu brekyňovú a mukyňovú alebo tis obyčajný ako na zdroje potravy, a pomaly sa už vytráca aj kulinárske spracovanie plodov ruže šípovej alebo trnky.
Ďalšie dreviny s jedlými plodmi sú aj dnes, tak ako v minulosti, súčasťou nášho jedálneho lístka a označujeme ich ako ovocné. Na mysli máme naše pôvodné druhy, ktoré sa vyskytujú aj vo voľnej prírode. Patrí k nim ostružina malinová, ostružina krovitá – černica, brusnica čučoriedková, brusnica obyčajná, drieň obyčajný, zo škrupinovín lieska obyčajná.
K ďalším drevinám, ktoré nepochybne boli v minulosti zdrojom obživy a ich plody sa rôznym spôsobom spracovávali, patria hruška planá, jabloň lesná, čerešňa vtáčia, prípadne višňa krovitá alebo mahalebková, ale určite aj ríbezle, ktorých sa na Slovensku vyskytuje viac botanických druhov (ríbezľa alpínska, skalná, čierna), ďalej baza čierna či jarabina oskorušová a vtáčia, pravdepodobne aj vínna réva lesná. Tradíciu má aj využitie borievky obyčajnej. Z menej známych a dnes vzácnych drevín môžeme k ovocným zaradiť aj kľukvu močiarnu.

Kláštorné a feudálne záhrady
Až neskôr v stredoveku pribúdajú na našom území ďalšie ovocné dreviny - orech kráľovský, broskyňa obyčajná, marhuľa obyčajná, rôzne druhy slivkovín, mišpuľa obyčajná, mandľa sladká.
Práve s touto skupinou drevín sa k nám z priestoru Blízkeho východu a zo Stredomoria dostávajú aj prvé jablone a hrušky.