Svahy Kopanca sú príliš strmé pre traktory. Kosiť sa dajú len ručnými kosami alebo na niektorých miestach malou mechanizáciou. Lúky sú dostupné len pre terénne autá niekoľkokilometrovými lesnými cestičkami alebo pešou chôdzou. 10. až 13. júla sa tu zišlo viac ako 40 koscov i kosáčiek a s prehľadom zdolali tri hektáre lúk.
V stredu 10. 7. sa na spoločnú večeru začali schádzať vedeckí pracovníci (ochranári), kosci a pár nadšencov ručného kosenia nielen z blízkej obce Vernár. Okamžite bolo cítiť, že sú na rovnakej vlne a spolu im práca pôjde ako po masle.
Označenie „ochranári“ si medzi koscami vyslúžili zástupcovia organizátorov Národný park Slovenský raj, Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, a ďalších chránených krajinných oblastí najmä z Moravy a iných kútov Slovenska. Zo Slovenského koseckého spolku (SKOS) prišli jedni z najlepších koscov Slovenska, čo bolo vidno hneď na druhý deň na lúke. Dokazoval to nielen ich ľahký, zároveň svižný a neúnavný ťah kosou, ale aj prirodzené pripomenutie si kultúrneho dedičstva vo forme krojov, piesní, zvykov a dávnych spomienok spojených s kosením lúk.
“Výskum rozmanitosti rastlín na lúkach sa robí na tzv. štandardnej ploche, čo je štvorec s veľkosťou strany päť metrov. V ňom na Kopanci narátali 108 rastlín, svetový rekord je 116 rastlín.
„
Štvrtkové skoré ráno otvorila a celú akciu sprevádzala dokonalá súhra a ústretová spolupráca ľudí: nielen pri samotnom kosení, ale aj pri organizácii ubytovania, stravy, prepravy, nosení vody na lúke, proste všetkom, čo bolo treba. Prenikla údolím Kopanca pripomínajúc dobro, čo si pamätáme z rozprávok. Účastníci akoby sa inšpirovali symbiotickými vzťahmi, ktoré tu manifestujú rastliny, čo sa usídlili a vedno tu žijú – skutočne spolunažívajú – v tesnej blízkosti.
Veď ako inak by bolo možné, aby rastlina bežne vyhľadávajúca tieň lesa rástla vedľa tej, čo sa rada slní alebo bylina dobre znášajúca vápnitú pôdu s tou, čo má rada kyslú pôdu? Život rastlín je inšpiratívny.
(zdroj: Miroslava Šárová)
