Vidiek už dávno nie je idylou starých čias, s kyprým oparom romantiky a malebnými zákutiami, ktorými sa možno pokochať na plátnach z tuláckych výprav Janka Alexyho, Miloša Bazovského a Zola Palugyaya.
Hoci ho zaplnili autá, kosačky, konzumný život a snaha vyrovnať sa mestám, stále dokáže ponúknuť hodnotný život, ktorý nie je až tak priveľmi vzdialený tradičným hodnotám.
Je to prostredie, v ktorom dolieha na človeka spoločnosť omnoho mäkšie ako v mestách. Neupiera mu možnosť voľby, nehatí ho v rozbehu. Treba len vedieť, ako si vidiek užiť naplno.
Ticho, ktoré lieči
Ak odkráčate na sto krokov od hlavnej dopravnej tepny, všetok plynulý šum, lomoz a huriavk tíchne. Bzukot náhlenia sa, početnej spoločnosti, obchodov, autobusových zastávok a nákupných centier je zrazu preč. Prichádza ticho, pri ktorom aj myseľ prepne na pomalšie obrátky.
Odbíjanie zvonov, štekanie psa, bľačanie ovečiek, rachot benzínovej kosačky či hrajúce rádio s naladenou Reginou kdesi u susedov sú iba výnimkami, ktoré potvrdzujú pravidlo ticha. Nezaniknú v bzukote dňa, upozornia na prerušenie toho, čo je normálne - ticho.
(zdroj: ADOBE STOCK)Ticho je na prechádzke v ulici pod hájom, ticho je vo dvore, keď rozjímate, ticho je i vtedy, ak vyrážate na piknik alebo hľadáte niekoho, kto by vám pomohol preložiť kopu dosiek vo dvore. Naučte sa užívať si ho a do mesta sa už nikdy nevrátite.
Súkromie bez obmedzení
Vo chvíli, keď z ulice prejdete bránkou do dvora, ste pánmi svojho sveta. V dokonalom súkromí, do ktorého preniknú iba tie zraky, ktorým umožníte pohľad do vášho životného priestoru.
