Debničky sú na vzostupe, pomáhajú farmárom i regiónom (rozhovor)

Existujú viaceré možné alternatívy, ako zohnať potraviny zblízka. O tom, prečo je dobré podporovať malých farmárov a aké absurdné potraviny z akých diaľok sa predávajú v obchodoch, sme sa rozprávali so Zuzanou Gallayovou z Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene.

Začnime jedlom. Ako napríklad vyzerajú vaše obľúbené raňajky?

Najradšej mám chlieb, pokiaľ možno domáci, s domácim syrom od mojej farmárky, a so zeleninou. Tá sa druhovo mení, závisí to od sezóny. Ak sa dá, chcem vedieť, odkiaľ pochádzajú potraviny, ktoré jem.

Odkiaľ pochádzajú?

To závisí od sezóny. Počas sezóny kupujem zeleninu a ovocie od farmárok. Takisto aj mäso, to som v obchodnej sieti už nekupovala veľmi dlho, mám ho priamo z fariem alebo od miestneho mäsiara, ryby tiež z farmy.

Potraviny ako múku či cestoviny mám z malých obchodov. V každom prípade sa snažím, aby mali slovenský pôvod a ak sú dostupné, tak v biokvalite.

Zuzana Gallayová (zdroj: Archív Juraja Rizmana)

Kde sa začal záujem o domáce a lokálne potraviny?

Jednak som na to zvyknutá z domu. Počas rodinných osláv začínal náš dedko spoločné hodovanie vždy vymenovaním, čo na stole je dopestované zo záhradky.

Ako pubertiačku ma to nebavilo a nechápala som, s akou hrdosťou a dôležitosťou sa o tom vyjadroval. Keď som sa však ako dospelá presťahovala do paneláka, zistila som prečo. Potraviny, ktoré som kupovala v obchodoch, mi nechutili tak ako domáce.

Druhým dôvodom bolo moje tehotenstvo a obdobie materstva, keď som dojčila a pripravovala synovi prvé príkrmy. Mrkvu z obchodu odmietal a šťava z nej mu tiež nechutila. Skúšali sme rôznu zeleninu, ale zmena nastala, až keď sme prišli k našim.

Keď dostal na tanier domácu zeleninu, zjedol všetko. Na počiatku mojej snahy kupovať kvalitné a domáce potraviny bola teda potreba dopriať ich môjmu synovi – zdravotné hľadisko.

Predsa len môže byť pre ľudí pohodlnejšie zájsť do väčšieho supermarketu, kde zoženú všetko pod jednou strechou. Prečo ste sa rozhodli pre náročnejšiu cestu zháňania potravín?

Myslím si, že to je skôr otázka zvyku a systému nakupovania.

Keď napríklad kúpim na farme celú veľkú morku, naporciujem ju a potom ju už len postupne vyťahujem z mraziaka, čo je pohodlné. Po zeleninu a ovocie vo väčšom množstve si chodíme raz za týždeň.

Niekto si nakupovanie užíva, ja nie, a ani ním netrávim veľa času. A to paradoxne aj napriek tomu, že kupujem na farmách.

Očividne tu však nejde iba o šetrenie času. Akú pridanú hodnotu majú produkty z farmy?

V prvom rade je to zdravotné hľadisko. Snažím sa nakupovať na farmách, ktoré sú v systéme ekologického poľnohospodárstva alebo nepoužívajú chemikálie z presvedčenia.

Druhou vecou je chuť. Každý, kto ochutnal domáce paradajky v lete zo záhrady a tie decembrové z obchodu, vie, aký obrovský je medzi nimi rozdiel.

Treťou, pre mňa veľmi dôležitou vecou je, že poznám svojich dodávateľov ako ľudí. Bola som na ich farmách, poznám ich príbehy. Vidím, že farmárky, od ktorých kupujem, tým žijú.

Každým nákupom podporujeme nejaký systém a ja dávam súhlas s tým, čo robia. Je to dôležité aj preto, aby mali perspektívu a dôvod pestovať a predávať svoje produkty a starať sa tak aj o krajinu, v ktorej žijeme.

A čo ceny? Mnohí nakupujú vo veľkých obchodných sieťach aj pre nízke ceny či akcie, vďaka ktorým veľa ušetria.

Cena je vždy citlivá téma a je to skôr otázka pohľadu, priorít, nastavenia sa, ale aj toho, do čoho chceme investovať peniaze.

Ak si mám napríklad kúpiť od farmárky liter muštu z odšťavených jabĺk z chemicky neošetrovaného sadu, je určite drahší ako krabicový koncentrát s ovocnou zložkou 2 % a s farbivami.